Od Inga Kubaliaková

Tisíc očí: očný kontakt vzbudzuje pozornosť
foto: autor

Naša pozornosť sa obracia tým smerom, odkiaľ prichádzajú atraktívne podnety. Ak je niečo príliš jednotvárne a fádne, strácame ju. Vtipní jedinci majú tendenciu byť v spoločnosti obľúbenejší, no zaujať môžeme aj inými vlastnosťami, vďaka ktorým sme originál. 

Pozornosť je základ. Či už ide o rozhovor, flirt, alebo spor, všetko sa začína pocitom: Vidím ťa, vnímam ťa. Bez pozornosti neurobíme nič, ale čo ak je naša snaha upútať  márna? Sú medzi nami aj takí, ktorí nevynikajú z davu, ale to ešte neznamená, že netúžia po tom, aby si ich niekto všimol. Niektorí možno poznáte pocit, ak  vás niekedy ľudia prehliadnu, ignorujú, akoby vás nepočuli. Je to nepríjemný a často zraňujúci pocit. Ale každá situácia má riešenie.

Som iná

Možno patríte k introvertnejším povahám, alebo jednoducho nemáte svoj deň, necítite sa dobre v istom kolektíve, máte z niečoho trému, strach a neviete nájsť odvahu pritiahnuť na seba pozornosť. Určite po tom aspoň trochu túžite. Niekedy sa tieto problémy s nami ťahajú od detstva, kedy sme možno nedostávali toľko pozornosti od rodičov, ktorí sa starali o starších, či mladších súrodencov. Mohli sme tento pocit získať aj počas dospievania, keď sme si v kolektíve nenašli správnych kamarátov. Predovšetkým si treba uvedomiť, že nie je zlé byť iní, lebo každý z nás je originál.

Vzbuďte pozornosť

 Nevadí, že sa vidíte ako šedá myška, alebo sa jednoducho hanbíte ozvať. Odborníci radia pôsobiť na človeka, ktorý vás ignoroval viacerými faktormi: simulujte kašeľ (ktorý vás zároveň posmelí), pomaly sa približujte a ak nadviažete očný kontakt, môžete pomaly ustúpiť späť. Odporúča sa aj kombinácia prvých dvoch, no úspech tejto možnosti záleží aj od vášho hereckého talentu. Môžete sa tiež tváriť, že s niekým telefonujete, alebo otvoriť kabelku a sama pre seba povedať: „Kde som zasa dala ten mobil!“ Najjednoduchšia, no zároveň najťažšia metóda je osloviť: „Prepáč(te),“ a dopovedať zvyšok vášho priania. Ak sa bojíte, že na tomto modeli by ste pohoreli, stačí dodať niečo, čo vzbudí zvedavosť, napríklad: „Prepáčte, stalo sa nešťastie“, alebo svoj náprotivok osloviť menom, na ktoré zaručene zareaguje. Pokojne si to skúste v preplnenej hale železničnej stanice: Zakričte napríklad: „Peter!“, pokojne sa hrajte s intenzitou hlasu a uvidíte, koľkej pozornosti sa dočkáte. Človek je zvyknutý reagovať na svoje meno reflexom, pri ktorom okamžite zbystrí pozornosť a bude minimálne počúvať komunikáciu z toho smeru, odkiaľ k nemu zvuk plynie, a to bez ohľadu nato, čo v tej chvíli robí, alebo s kým a o čom rozpráva.

Ako ukázať druhým, že pozorne vnímate?

Možno vám, naopak, mnohí vyčítajú, že ich nevnímate. Samozrejme, nie je to ani trochu korektné, no občas sa nám ťažšie sústredí, aj keby sme chceli, alebo len nevieme správne použiť možnosti, ako úspešne nadviazať kontakt. Tieto spôsoby sa netreba učiť, väčšina z nás ich má vrodené, vieme reagovať na svoje okolie tak, že to ani nevnímame. Skúste si to niekedy na sebe všimnúť a zhodnoťte, či to robíte správne. Netreba zabúdať na očný kontakt. Mal by však byť priateľský, podľa možnosti nie príliš prerušovaný, inak by mali ľudia pocit, že ste nervózni, alebo nemáte záujem o rozhovor s nimi. Dôležité je aj to, čo poviete rečou svojho tela. Pozornosť len sotva vzbudíte sklonenou hlavou. Človek, ktorého chceme osloviť by mal pocit, že sme ospalí, znudení, a už vôbec nie chtiví nadviazať kontakt. Nemusíte mávať rukami odušu, ako ženy z USA v 20. rokoch, keď vyprevádzali svojich mužov na plavbu zaoceánskym parníkom. Stačí mierne kývnutie hlavy, letmý úsmev, či iné nepatrné gesto. Nie je v tom žiadna veda.

Isto sa vám už stalo, že ste sa s niekým stretli pohľadom na krátky okamih, aj keď ste mali v pôvodnom pláne vzbudiť pozornosť a pozerať sa naňho dlhší moment. Skúste sa nato sústrediť a udržujte očný kontakt o čosi dlhšie, ak uvidíte, že druhá strana vašu pozornosť prijala, určite vás to posmelí a môžete dať najavo radosť z jeho pozitívnej reakcie. Ak máte podobnú skúsenosť, budeme veľmi radi, ak sa s nami o ňu podelíte.

Námet z publikácie B. Berckhan: Komunikace bez zábran